Madikeri okolie - hory a zase nie slony

Trackovanie s Britmi a ich byvalymi kolonistami. Boli sme celkom mila skupinka - 2 anglani, 3 australania neboli Ozies (parik, co sa zivi tym, ze on je kuchar a ona stewardka na luxusnych jachtach plus 1 cerstva pravnicka - ked sme sa bavili o ich povinnosti volit a pytala som sa co si o tom myslia - co to robi s obcanskou spolocnostou a tak:-), tak mi svorne odpovedali, ze nad tym nikdy neuvazovali), a jeden Novozelandan neboli Kiwi. Temy: kriket, rugby, futbal, neznama hudba, oblubene cokolady v detstve a chlastacie historky. Moc som sa nechytala. S anglanom sme potom pruzne presli na "stereotypy, ktorymi by Slovaci charakterizovali anglanov" (nabrizgala som mu same negativa, co ma napadli a vraj setky platia, len na "angl. kuchynu" sa urazil) a co chceme byt v dalsom zivote. Jo a este Bunjee (prave meno zaniklo - teda ako Bunjee Jumping) - nasho sprievodcu, Indickeho fesacika, co sa stale umyval a sliapal v rifliach.
Prvy den zacal nasimi druhymi ranajkami (natlacili sme sa pri odchode z Madikeri) v domceku pri ceste na 1400 vku. Miestne, dobre - dostali sme aj nabaleny obed, ktory sme zhltli na vrchole. Cele dva dni som si pripadala ako na skolskom vylete. Slony sme mali sancu vidiet, ale zase nic. Bunjee nas vsak pripravil: najnebezpecnejsi je soliter, utekat treba cik-cak smerom hore (slon je tazky a dost neobratny - priamo dole leti rychlo - gravitacia) a tiez funguje to iste co na nasich macov - odhodit cosi, napr. batoh.
Nocovali sme v peknom dome s verandou, u miestneho politika, (dalsieho) pravnika. Jeho pani nam navarila bastu. Co-to (dost!) sa popilo, povykrajovali sa kokosaky - Martin spravil uhladne jednohubky a domaci vykrojil ozajstne nezlomene kruzky.
Rano najvyssi kopec okolia, tusim okolo 1800 m. Cesta busom bola milou ukazou lokalnej spolupracujucej ekonomiky a ako funguju ritualy. Sofer hned po nastupeni - jeho prva jazda dna - zapalil kopec vonnych tyciniek a zapol hlasnu indicku hudbu. Cez deniny rozdaval noviny - pribrzdil, odkialsi vybeghol vzdy nejaky bosy chlapcek a cez okno hodeny zvitok skusene chytil. Cez otvorene dvere soferovi zase podavali retaze kvetin, na ktore mal pripravene klinceky okolo obrazku Ganeshi. Ganesh bol po par zastavkach zahltany pestrofarebnou vonavou zahradou. Sofer zjavne spokojny, ze urobil vsetko preto, aby zazehnal zlych cestnych duchov. Nie ako ten, co pred tyzdnom mrskol bus s 57 ludmi v noci do priekopy... hoci to mohlo byt preto, ze sofera robil opity revizor... Tento nas ranny bol narvaty skolakmi - najprv vystupovali modre uniformy, potom hnede a potom dlho nic, nakoniec my.
Obe tury boli dost lahke a kratke. Relief velko fatrovsky, vegetacia trosku pravda odlisna. Sli sme cez kavove, ryzove plantaze, cestou som pozierala syto cervene sladko kysle kvety a rastli tam aj vianocne ruze - vhodne nacasovanie. Kava este nebola celkom zrela, ale niekde uz dosusali : velke stvorce bobuli rozprestrete na slnku. A tury boli obe vzdy hore a zase dolu tym istym kopcom. Sprievodcovia nam tvrdili, ze mimo tychto chodnickov tu ziju "divoke kmene" - muzi cez den makaju na plantazach a vnoci sa opiju a utlocitnym belochom by mohli odniest spanie. Trosku sme ich podozrievali, ze su dost lenivi...
Po navrate do Madikeri sme sa vludili k tym, co zostavali na noc do ich hotelovej kupelne. Cestovali menej lacno ako my, cize sme mali o z a j s t n u t e p l u sprchu. Tak nic....Potom cerstvy juice a veceru s pivom. A potom celu noc v buse do Bangalore.

Bangalore neskor, uz sme sice v Hampi - haluuuuuz - ale milacik je hladny, tak musim (teda samozrejme nemusmi, ale aj ja som hladna)