bangaloooore

zatial kym sa nam otvori posta a ja prepustim miesto danke, hlavnej kronikarke, zmocnim sa na chvilu klavesnice aby som vam oznamil, ze nam sa vobec nechce domov. nie ze by ste nam nechybali, ale nam je dobre. nic nemusime robit, ja rano nemusim vstavat a vobec.
preto sa nedivte, ked domov prideme smutni a neveseli. lebo nam sa nechce. ale teraz uz odovzdavam slovo a idem telefonovat do bombaya.caute.

a este jedna vec - som nesmierne sklamany. naco sa mame vracat, ked nam nic nepisete do komentarov. ja viem ani mna by to nebavilo, lebo co tam pisat ze au a fiha? ale o dovod viac tu zostat a zaplavovat vas nasimi uzasnymi zazitkami. ale teraz uz naozaj caute

uff ten je ukecany. a ja pisem, aj ked to necitate, lebo si to tak aspon pripomeniem.
takze boli sme aj v Bangalore tam sme nic moc nerobili (no fajn, tak priznavame, ze hej zase:-). Kavicka - 1 hod aj s citanim a pozorovanim, obed - 2 hodiny s citanim a pozorovanim. Medzi tym presun asi 200 m. Ono v tom Bangalore - najzapadniarskejsom z indickych miest - zase toho tolko nie je - MG road, IT manici a emancipovane (aspon na pohlad) dievcicky.
Hrdinsky sme vsak navstivili botanicku zahradu, mile knihkupectvo (ok, aj tam mali kaviaren), umelecky trh a obchod s hodvabom. Po nas v nom zostala velka kopa latok a polo spokojny predavac - nakup v hodnote cca 400 SK ho asi moc nenadchol.

Vacsi zazitok bola navsteva u Vinoothinych rodicov, asi 20 km od Bangalore. Rozkosni, vzdelani a neumerne pohostinni. Vecer, ked sme prisli, oslavovali "Dozinky" - susedia sa vzajomne navstevuju a odovzdavaju si banany, kokosaky, kusky cukrovej trstiny, cocku a pod. Ujo sa stazoval, ze kedysi to bol skutocny sviatok - stretla sa cela rodina a cela dedina tancovala. Ujo vobec hovoril zaujimavo o Nehruovskych casoch - ako sa India po nezavislosti (1947) vyhybala privatizacii strategickych podnikov aj zahranicnemu kapitalu v snahe rozvinut domace. Teta bola utla, scestovana - ako mlada predavacka si vyhodila z kopytka v New Yorku aj Europe a verila v svojho tibetskeho lekara a ayurvedicku medicinu. Veceru aj ranajky pripravila sama. Obe jedla pozostavali z "x" namacacich vege dobrot. V kuchyni nam poukazovala vsetky mozne koreniny, strukoviny, ryze a bylinky - na niektore sme sa aj chytali. Ucila nas robit dosu (taka placka), aj moja sa podarila! Priprava je jednoducha: ryza a este nieco sa uvaria a kazde samostatne pomelu, fermentuju, zmiesaju, dochutia, znovupomelu... a to je len cesto... a len placka. K tomu sa serviruje tych "x" namacacich sosikov. Nastastie s upratovanim velkeho domu im pomaha dievcina a ekonomicky obe deti - syn je vedec v Chicagu. Maju 3-4 tulajucich sa poulicnych psov. Ten najdomestifikovanejsi kazdy vecer v ten isty cas nastoji na tom istom jablkovom kolaci. Ked mu ho nahodou kupia u ineho obchodnika, zozerie ho s velkou nevolou. Proste su to rozmaznane bestie ako bola Jeska a je Betka.
Najhorsie boli darceky. Nechceli sme sa k niekomu nasackovat na drzovku, tak sme Vinoothe priniesli drobnost a jej rodicom aspon skatulku europsky vyzerajucich zakuskov. Teta je diabeticka..., takze to sa moc nezadarilo. Oni nas obdarovavali opakovane a nevedeli sme odmietat. Celkovo nam bolo paradne - domaca strava, postel, kupelna, ktoru pouziva obmedzeny okruh ludi, zaujimava kniznica na citanie pred zaspatim a rano budicek zlozeny z ukludnujucich zvukov indickej dediny. Ranajsia kavicka na verande pod palmamy v debate o indickej a EU politike....
Vinootha potom obliekla krasne sari (nevidela som jedinu bielu zenu, ktora sa v tom vie nosit s potrebnou gracioznostou. Teta tvrdila, ze vynimkou je talianka Sonya Ghandi, co sa odmietla stat premierkou) - sla totiz na svatbu.
My kade-tade. Zasli sme nad zapadnostou centra a vychodnostou zvysku. Vecer v bare (nebola tam jedina indka a na panskom vraj bol zachod unikat: klasicky zachod obkoleseny z oboch stran pisoarmi - predstavte a pripadne skuste natrenovat vhodnu spolocensku konverzaciu ak vas prikvacilo sraaaniii. Jeden z anglanov, s ktorymi sme popijali si tento zazitok "vychutnal" - obskurnost reality si uvedomil az ked sa druzne pripojil mocic hned vedla neho a hned v urovni jeho zraku...), cez den v trznici - klasika chaos, kadeco, krik, smrad, parada... Tiez klasicky sme sa jedovali s riskiakmi a na dopravu: "Myslis, ze sa da na druhu stranu prejst, alebo sa tam treba narodit, pripadne vhodne inkarnovat?" - Milacikova poznamka, ked sme v zufalej snahe prejst cez zebru zasli nad dopravnou situaciou.