Tak sme sa rozhodli pre cestu na vychod...

sobota, decembra 18, 2004

nedam pokoj - este Darjeeling

to preto, ze sa tam asi musime vratit. do prdele, do prdele... cisteho casu sme v Darjeelingu boli 5 dni a na navstevu Tiger Hill (vyhladovka az na Mont Everest) sme si vybrali jediny, kedy bolo naprosto nechutne pocasie. Hmla, mraky, vstavanie o 3, 30 aby sme sa presvedcili, ze slabucke hviezdy znicia mraky a my uvidime vsecicko ako na dlani. Nic. Ale fakt nic. Bola tam este vacsia zima a ked zmizla tma, ukazali sa huste mraky. No proste nie ze sme nevideli Ho aale ani prd. Miestni nadsene povyhkovali, ked sa na par min. zjavila oranzova gula. Aj zvysok dna bol sivy. Travili sme ho pitim horucej citronovej stavy (zazvor zvacsa nemaju a med je tu hore drahy) , vecer preliatej rumom. Tieklo nam hlavne z nosov. Zohriatie neprichadzalo ani v izbe ani v restike ani v kaviarni. Nikde sa nekuri. Asi sme makki, miestni chodia na boso, hoci su tiez zvacsa nachcipani. Pred spanim sme este kvasili na recepcii pri varici. Manazer nas zase zivil historkami. Budil dojem tolerantneho, kozmopolitu , keby len jeho jaonska manzelka tak cudne neklopila zrak vzdy sa vzdialiac ked ktokolvek prisiel, keby niektore jeho reci nenaznacovali cosi ine: "muzi su vlastne doma pod papucou, len navonok pred kamaratmi su nadradeni machovia" (od indickych znamych vieme cosi ine...), "komunisticka vlada podporuje zamestnancov hotelov, aby zakladali odbory - budu chciet viac penazi a menej robit" (jeho tim skakal dost promtne)...
Este nam rozpraval, ako v niektorych castiach Nepalu ma muz dovolene vziat si zenu, ktoru unesie. Na ulici sa mu nejaka zapaci a ak ju zdvihne (akokolvek sa ona vzpiera) a odnesie domov, je jeho. Sice nelegalne ....Naproti tomu v Darjeelingu vznikaju manzelstva zvacsa "utekom". Vsimli sme si, ze mladez tu vyzera "modernejsie" - obliekanie, normalne chodenie parikov... Cize mladi vraj spolu normalne randia a potom na 3 dni niekam utecu . Zavolaju jeho rodicom , ze sa chcu zobrat a ti maju z a ulohu na 3 den aj s darcekmi, preslovmi a presviedcanim navstivit jej rodicov. Ak sa to jednym alebo druhym nepaci, maju cas si to rozmysliet ale potom maju smolu .
A vlastne sme predsa este cosi videli. Cestou z Tiger Hilll sme sa nechali vylozit v Ghume a peso sli naspat. Po ceste su 4 budhisticke Gompy (klastory) - vraj podla 4 vetiev (?) budhizmu. Vsetky pestrofarebne, s modlitebnymi mlyncekmi, peknymi (pre nas) zahadnymi oltarmi a bordovo omotanymi mnichmi... Prvy bol najstarsi v okoli. Bolo este priskoro na zivot, takze sme ho obisli , vosli do modlitebne (?), zaplatilli driemajucemu a akoby zo sna mantrujucemu staremu mnichovi 10 Rp za foto, poobdivovali kopcovity vyhlad a sli dalej. Druhy bol obohnaty bielym murom, z ktoreho sa z jednej casti zhadzovali ("svate") odpadky dolu kopcom.... oooom. Priatelsky mnich nam zlou anlgictinou hovoril, ze ich lama je vacsinou v Tibete a ze lamom sa moze mnich stat o 22 rokov (?) a postazoval sa, ze dnesna mlad to neberie dost vazne - hoci mnisstvo je na cely zivot, po niekolkych rokoch idu "do civilu". V tomto, aj v ostatnych 2 sme videli onu mlad. Vyhrnuli sa ako klasicke rozblbnute decka z "omse" - sacali, kopali, smiali... V 3. sme zazili ako mladi v radoch okolo oltaru odriekali mantry a potom sa zvlcilo vrhli na ranajky. V 4. - najvacsom, ktory vraj otvaral Dalajlama, sme decka (teda rozumej chlapcov) zazili v skole. Z 5 ucebni 2 boli na oddych - na zemi naukladane matrace a v jednej z dalsich mali anglinu. Sympaticky mlady ucitel v civile na tabulu kreslil obrazky a speloval anglicke slova, pricom zo slov vytvaral melodiu : "t-i-g-e-r tiger...." , ktoru potom vsetci vyspevovali (aj my cestou domov).
Tych 12 km z Ghumu do Darjeelingu by bola pekna prechadzka, keby nebolo tolko tych smradlavych jeepov.. Potacali sme sa okolo "hrackarskeho vlaku", ktory taha prastara lokomotiva - 1 hod tych 12 km.
V den odchodu ako na potvoru bolo prenadherne. Vyhrievali sme sa a kochali vyhladom - Kanchu bolo vidiet skoro odvsadial - prekrasny masiv aj so snehovymi vyrmi na vrchole.... Este good bye s kopcami, zelenou, vlajkami na observatory hill a rozluckove tibetske pirohy momo (mnam mnam)