Tak sme sa rozhodli pre cestu na vychod...

utorok, decembra 28, 2004

mama-mamala-mamallapuram vianoce

tak sa vola dedina, kde sme prezili vianoce a tsunami.
Tak tie vianoce nam ani nedosli. V 30 stupnovom teple, pod palmami, obkoleseni dotieravymi obchodnikmi, zobravymi detickami, pri langustach - proste india nie "jezisko"... Ked som si pripominala realitu doma, tak ma prepadla stipka nostalgie. A tak som sa snazila preniest neprenesitelne. Jedine, co ma napadlo bol konzum - ze si dame darceky a zazvonim na tych Tibetskych zvoncekoch, co mame z Darjeelingu. Ale aj z toho potom zislo. Mily mi ale do sepiovej kosti vyryl komplet vianocny strom a daroval mi darcek s odkladom (potom opiseme) a spievali sme si vsetky vianocne klasiky a na skalnatom utese zozrali cely zrely ananas - z jednej strany more a z druhej UNESCO pamiatka (mam sa priznat, ze sme dnu ani nevliezli...?). Zavolali sme nasim - nie prilis dlho aby nikomu nebolo smutno, nakazali zamrazit dobroty a tak. Rano sme sa poriadne vychechctali vo vlnach, pohodka ranaky okolo obeda, co nas vsetko tak znavilo, ze sme do 5 spali. Unavne nicnerobenie, uf ta dovolenka...Potom sme pobrouzdali ulickami sledujuc tarbave pripravy krestanskeho sviatku. Nic v zlom ale predstava Indov o ozdobenom stromceku alebo sviatocnom interieri je nieco, co sme proste nazvali "porozvesiavany bordel". Hlava-nehlava girlandy, lampiony, svetlielka, betlehemy ....Pokupili sme haldy minidarcekov kadekomu len nie sebe, vyparadili sa (rozumej spinave vymenili za cestovatelsku "fesackost") a opulentne sa navecerali. S 2 Nemcami pri mori a potvorach. Ceresnicku tvoril flambovany banan a ananas colada v Yogi restike (nerada to vravim, ale dotyk europskeho vkusu francuzskej majitelky je ocividny a dobre padol). Chris - "indicky yogi", co tam obsluhuje sa vzdy tak skeri, az ma clovek chut ho riadne pichnut spendlikom. Asi sa skeri fakt uprimne (aj tak mam chut ho pichnut spendlikom). On nam posepol o utajenej pary v "Love corner". A to bola bodka.... kadejaki ludia a kadeco na menu (povieme osobne).

Prvy sviatok vianocny - detto: ranajsia prechadzka pomedzi rybarmi, ich sietami, ranajsimi vyuluckami ich utrob, krabmi (presvedcila som sa, ze sa na pavukov nepodobaju), meditujucimi europanmi a polmetrovou vyvrhnutou mrtvou korytnackou (vrany uz jej vydobli ocka - tu nie su cajky ale vrany na pobrezi). Prechadzku absolvovala 1/2 nasej vypravy. Komplet zostava: blbnutie vo vlnach a nasledne celodnove flakanie sa.
Druhy sviatok zacal detto. Potom sa ale riadne zvrhol a vo vlnach sme sa nevyblbli. Vlny sa vyblbli s nami.