Trosku o Jaipure z Bratislavy - smrk

Mno, zostalo to take neukoncene. Nedopisane zazitky, nepovedane dovi. A uz sme doma. Uz stahujeme maily a zistujeme, co sme zameskali, komu sme chybali (nikomu!) a tak.
Zeby to bolo neukoncene preto, ze mame v karme sa do Indie este vratit? Hm, ked nie v karme, tak si to zaradime do diarikov:-)

Co sme nepopisali bol Jaipur – slony a hrach. A este tavy s vyholenymi ornamentmi a rolnickovymi retiazkami okolo papuckovych noh, co sa lezerne premavaju blaznivymi ulicami. A cerven stareho mesta, co dycha (teda ked mu to smog dovoli) bojovnymi vypravami a odvaznymi maharajami s ich tisickami smutnych zien. Aj nedaleka Amber pevnost ma taky nejaky pribeh.
Pre nas to boli najma carovne slony, ktore nas odviezli aj za cenu exkomunikacie z nasej enviro komunity (su to „vladne slony“, o ktore sa vraj dost nepekne staraju. Nebolo to zjavne, ale ja o udrzbe slonov fakt vela neviem. Len ich pohanali tak, ze ich pichali takym zeliezkom cez latku. Zeliezku hovorili „sloni management“ a chceli nam ho predat za 450 Rp, lebo ho vraj pouzival historicky maharaja...). Slony mali ulomene kly a krasny make up. Henou nakreslene farebne ornamenty mali (asi) len samicky. Samcekovia boli ti velmi, velmi velki. Jednemu takemu sme ponukli supku od bananu. Vzniesol nad nas chobotisko, v ktorom sa akoby sustredovali vsetky jeho zmysly – velke snoriace oko aj ucho aj cumak sucasne – zistil, ze si z neho nerobime dobry den a je to „mnam“ a bleskovo to smaril do tlamy. Tak skoncil aj cely banan, ktory sme mu dali, lebo sme sa nevedeli vynadivat. A chcel viac....- podas slonovi banan a zozerie ta celeho. Vysplhali sme sa aj na opustene, trosku-rozpadnute hradby, z ktorych bolo nadherne vidiet palac aj bledo modru dedinu, z ktorej chalani pustali tisicky drakov taaaak vysoko. Mali sme vyhlad na cely priestor vnutri historickych hradieb okolo usadlosti Amber.

Jaipurom sme sa len namlsali na viac Rajastanu, Kasmir, podhimalaj-ie, sikkim... Ale to az nabuduce:-)