Matersky Auroville, Pondy a este ubohi rybari

Este pred ochodom z vychodneho pobrezia sme stihli par srand. Moj opakovany pokus dat sa dokopy s Mohanom – indickym kolegom z Chenaya, ktoreho poznam cez ELAW – vysiel az tesne pred nasim nalodenim sa na vlak. Vdaka nemu sme sa ale stretli s “ministrom pre bezpecnost” zvlastnej komunity pri Pondichery – Auroville.
Pozicali sme si bicycle a v klasickej indickej premavke (mala som nasieracny den, a tak mi dobre padlo na plnu hubu vsetkym nadavat po slovensky: “hovadi indicki, k…. one a tak” bola som hnusna) sme odpedalovali asi 10 km do dedinky zalozenej “Matkou”. Pondy je celkovo prepleteny kadecim, co suvisi so svojskym indickym guru Sri Aurobindo a jeho este svojskejsou francuzskou “asistentkou”, co sa nechala volat Matka. S Mohanom sme sa zhodli, ze mala taky zlomyselny kukuc, visela nam nad postelou (visi skoro vsade po celom meste) a robila zle sny. Zomrela pred asi 30 r. vo veku 97 rokov. Takze ducha Matky sme si pripominali cely den robiac si nemiestne zartiky, napr. : a Matka riekla “Budete davat vsetkym prijmove doklady za kazdu blbost” I stalo sa tak. V reali to znamena, ze pri automate na kavu stoja 2 ludia. Jeden vo funkcii “pokladnika” a druhy, sotva 1 m vzdialeny je “kavovaric”. Zaplatite u pokladnika, ktory vam vystavi zdrap papiera a tym sa preukazete u kavovarica. Ale napeni kafco paradne. U nas by sa to volalo neefektivna prezamestnanost, v Indii je to brutal lacna pracovna sila… V Pondy Matka zriadila rozne kusky ashramu, je tam predajna, rozne dielne, kaviaren, ocna klinika, meditacna miestnost…
Aj Auroville zalozila Matka. Dedinka s 1500 ludmi (matka planovala 15000) z kade-tade, viac bielych ako Indov. Maju tam solarnu kuchynu, zase dielne (su fakt pracoviti), ekopolnohospodarske polia, knizky s mudrostami oboch guruakov, skoly, zahrady a v nich nadherne banyanovniky (uvidite fotky –z jedneho stromu vznikne cely haj vegetativnymi odnozmi) a Matrimondir – taku velku zlatu gulu v tehlovom amfiteatri, co vyzera ako vesmirny korab (neuvidite, lebo tento poklad –foto zakazane). V nom je vraj najvacsi krystal na svete a vsetci asramcania sa tu vymeditovavaju do sytosti.
Pana “ministra” sme zial odchytili len na kusok, lebo zjavne mal hekticky den. Zriadil prvy zachytny tabor (na 2-3 dni, kym vlada nevytvori nieco trvacnejsie) pre 1000 ludi z najpostihnutejsich osad Tamil Nadu. Viac ako 7000 ludi, co prisli o strechu nad hlavou a vsetko ostatne sa zatial odhaduje a je to riadny pruser, pretoze su to – ako inak – najchudobnejsi rybari, co drsno splacali svoje drevene barky, siete ai. rybarske nacinie. Teraz nemaju ani strechu casto ani rodinnych prislusnikov, maju len dlh. Vraj uz davnejsie ziadali vladu, aby im zriadila aspon zakladne zatarasy ako ochranu obydli pred morom. Obydlia maju casto vytlacene az priamo na pobrezi, pretoze ostatok kvalitnejsiej pody kupili bohatsi. V Mamalapuram, kde sme my vegetili boli obydlia dalej od mora, na pobrezie sa dostali sexi murovane restiky pre turistov, cim vlastne zoslabili najvacsi naraz tsunami a chudobni dedincania utrzili relativne mensie skody. Dalsia nezmyselnost celej tragedie je v tom, ze sa jej dalo aspon ciastocne predist. Teraz su plne noviny varovneho systemu, ktory mohol zjednodusene fungovat uz teraz. Kym tsunami cestovala az k juhu Idie, uz mohli byt miestni varovani….
Tak a o kadecom sme kecali s Mohanom a Devikou – advokati, co nam ukazali najvyssi sud Tamil Nadu (fesackejsi aj pojednavacky serioznejsie ako nas Najvyssi…). Parochne sudcovia nemaju a paradne turbany uz tiez nie. Zien pravniciek razantne pribudlo len v poslednej dobe, je ich “uz az” 30 % (okrem Deviky sme ziadne nevideli – vraj lebo ponahlaju na druhu domacu sichtu, klasika….). Seriozne posobi kniznica zdruzenia advokatov (jednu maju pre chudbonejsich a druhu pre bohacov) - zaprasene policiska plne hrubych zvazkov. Komputerizacia rozhodnuti, na ktorych ako common law krajina, Indicky system fici, je minimalna.
Vecera v miestnej kantine a skoda, ze kratky pokec, kym sme odficali na vlak na zapad.

Vychodne pobrezie mi teraz pride na hony vzdialene, hoci sa miestni snazia nam ho pripominat. Nazvali sme to tu Gycoland, no dobre idilicke letovisko...
Cize pobrezie vo Varkale: rovinka mora, z ktoreho sa tesne pred pobrezim zacne formovat masa vody a rastie a huci, je velka ako dom (trosku prehanam), zostihlie, vytvori sa biela pivova pena a zacne sa lamat - vtedy hukot rastie, lebo sa na niektorom konci vlna uz zlomila a reve ako sialena. To je uz tesne pri plytkom pobrezi, takze sa bez nebezpecia do tohto blaznovstva vrhame (to najma pre rodicov:-) Dosli sme na to aky efekt ma vrhanie sa v roznom zivotnom cykle takej vlny. Niekedy je to ako na husenkovej drahe, niekedy to trosku oplieska o dno a niekedy je to total pracka.
No fajne vlnenie ma zjavne unieslo, pokracujem v opise: takze pieskova plaz (niekde uplne cierna) obkolesena skalami na ktorych sa da dobre preliezat (ale su tam obludne cervene kraby) a nad plazou je cerveny utes a vsade naokolo palmy. Na utese si riadne konkuruju predavaci so vsetkym co turisti chcu (okrem novin) a restiky so super ulovkom (casto este zivym - langusty, homare vrtia tikadielkami).
Inak este k tym vlnam - to si prave miestni pripominaju vychodne pobrezie, lebo vcera si vymysleli ich miestne dalsie tsunami a zavreli plaz, hoci vlny boli mensie ako den pred tym a na internete nic nove. Podozrievame ich, ze chcu suvenircanom nahnat kseft. Tak sme priebezne utekali pred policajtmi, ktori si s miestnymi spionmi z toho spravili nahanacku: Policajti vs. Turisti. (poprosime tento kusok pre mojich rodicov vymazat:-)

Ficime na novorocnu...

mamala - shivova vlna

Cize druhy sviatok vianocny. O 6.30 sa v mojej realite nedialo nic. Ini aj noviny tvrdia, ze bolo citit otrasy. Ja som ich necitila, asi som ignorant. Lezernym krokom som z ranajsej prechadzky sla vyzdvihnut mileho a plavky. Lezernymi pohybmi zamykame chatku a ideme sa hadzat do vln. Nesli sme. Menej lezerna panika hysterickej masy v proti smere nas odradila. Nevedeli sme co sa deje. Susedni svajciari sa vrhali po batohoch chystajuc utek. Nase ubytko bolo tak 300 m od mora (rozumej zvycajnej hranice mora) a ked sme vykukli na ulicu zistili sme ze voda je az pri nas. To bolo po hlavnej tsunami - vlne sposobenej zemetrasenim (co sme sa dozvedeli az o dost neskor). Hlavnu tsunami sme nevideli - vystriehla moment medzi mojou plazovou prechadzkou a nasim kupanim... Vraj bola v rozpati od 2-20 m. Tazko povedat kolko to bolo v Mamalapurame - miestni prehanaci prehanaju, ale najblizsie prekazky od epicentra zemetrasenia v oceane pri Sumatre mohli vyfasovat tych 20 m, ktora sa presuva vraj rychlostou 2-4 tis km/hod (?). Na "nasom" juhu Indie je najpostihnutejsi prave stat Tamil Nadu, kde sme.
Miestni situaciu volali Shivova voda/vlna. Narobila hruzu - v Mamallapurame: videli sme 2 tela vytiahnute z vody (asi 30 roc zena a 10 roc chlapcek) a hovorilo sa o nejakom Europanovi. Jeden zahaleny v henedej deke sedaval na pobrezi v meditacnej polohe vzdy ked som prisla na plaz. Videla som ho aj toto rano... (to je ale len moja fabula). Starsie plazove restiky a ubytka sli k zemi ako domceky z kariet. Vsade boli plavajuci Ganeshovia, lingamy, om znaky, jasterice - kamene sosky; sperky - co predavali tety na plazi; stolicky z restik,; motory z lodi; zamotane rybarske siete; kusy pocitacov ai. pristrojov; plastove flase; hlinene nadoby... to vsetko v spinavej morskej vode zmiesanej so stokou. Do toho kvilenie zenskych "placiek", lamentovanie a povyk muzov a cvakanie cudzineckych fotakov. Vsetci pobehovali, prehrnali sa tou spinavou vodou a ich plavajucim majetkom a striedavo sa k moru priblizovali a zase chaoticky utekali. Hladina bola uplne mimo normy. Chvilu more ustupilo hlboko od pobrezia (co vraj predznamenava dalsiu velku vlnu), potom sa nahrnula vysoko az k domom a do uliciek. Niekedy bolo na obzore vidiet ako sa formuju zlovestne vyzerajuce vlnove masy. Vtedy miestne "organizacne typy" davali prisne a hlucne pokyny na utek. My sme samozrejme nemohli chybat v tomto kolotoci (rodicom: ozaj bezpecna vzdialenost!:-)
Sranda to rozhodne nebola. Okrem niektorych rybarov, plavcikov ai. "sportovcov" miestni nevedia plavat. Plus ich domceky zacinaju kusok od plaze a plaz je vzdy plna rybarskeho naradia, suvenirov a od rana sa plni ludmi. Naviac zemetrasenie o sile 8.9 stupna (najvacsie za poslednych 40 rokov), iba 2000 km vzdialene vyvola dalsie chvenia a dali sa ocakavat dalsie velke vlny.
My sme mali doklady pri sebe, boli sme zbaleni a pripraveni na rychlu evakuaciu (utek, resp. plavanie:-) Este sme trosku pomohli viac postihnutym holandanom. Ich ubutko v suterene na plazi bolo dokladne preplachnute. Chalan rano cital v posteli a zrazu zistil. ze voda stupla po veranud a potom az do izby. Zobudil frajerku, ale to uz nestihli zobrat batohy, 1 pas, prachy, fotak... Tak sme im pozicali nejake oblecko (hm 1 darcek mi odisiel...:-) aby mali nieco suche a mohli pokracovat v hladani veci.
V dedine dalej od plaze bol tiez riadny chaos. Auta, motorky, busy, bicykle - chvatali hore-dole. Vsetko zatvorene. My sme mali na tento den rozne plany. Z dvoch moznosti klapla tretia. Boli sme ciastocne dohodnuti s mojim indickym kolegom, ze sa nejako dame dokopy a cesky sochar Petr z Malej Lhoty, co zije 8 rokov v Indii nas pozval aj so spanelsko - izraelskym parom k nemu domov. Mohanovi sme sa nevedeli dovolat - aj Chennaj je postihnuti a k Petrovi nas nikto nechcel zaviezt. 4 policajti a 2 riksiaci bud nevedeli alebo nechapali alebo nechceli (ale lamentovali nad tym 15 min).
Tak sme slapali "1km" (asi 6 km) na hlavnu, kde chodia expres busy do Pondicherry. Cestou pokracoval chaos z dediny plus sme stretli par vystrasenejsich cudzincov. Sedeli na batohoch a cakali na dalsiu vlnu v bezpeci relativneho vnutrozemia, aby sa mohli prip. vratit do svojho bezpecneho letoviska.
Mali sme stastie - na bus do Pondi sme dobiehali. Cesta bola sucha, misty mokra - teda nejake zaplavene polia. V Pondi (mesto = ashram + francuzske kolonialne pozostatky) sme v cistom, zatial najlacnejsom ubytku. Po prichode sme samozrejme sli hned omrknut pobrezie. Na promenade sa tlacili zastupy, dopravu regulovali policajti a kade tade boli zatarasy. Vysplhali sme sa na murik - more bolo hlucne, kalne, ale nevyzeralo na vyliatie ani sa netvorli Shivove vlny ako domy. Ocakavali sa dalsie mensie tsunami, ktore vraj mozu prist az 48 hod po traseni. Policajti zahy nabrezie uplne uzavreli a my sme si v klude sadli k prvemu jedlu dna. O 6 vecer....

Mno... v Mexiku sme unikli hurikanu, ktoreho sme roztek sme zazili v Celestune po vylodeni z lodicky. V Indii plachneme pred Shivovou vlnou zo zemetraska... Neprinasame my nahodou nestastie...? Po nas potopa???

mama-mamala-mamallapuram vianoce

tak sa vola dedina, kde sme prezili vianoce a tsunami.
Tak tie vianoce nam ani nedosli. V 30 stupnovom teple, pod palmami, obkoleseni dotieravymi obchodnikmi, zobravymi detickami, pri langustach - proste india nie "jezisko"... Ked som si pripominala realitu doma, tak ma prepadla stipka nostalgie. A tak som sa snazila preniest neprenesitelne. Jedine, co ma napadlo bol konzum - ze si dame darceky a zazvonim na tych Tibetskych zvoncekoch, co mame z Darjeelingu. Ale aj z toho potom zislo. Mily mi ale do sepiovej kosti vyryl komplet vianocny strom a daroval mi darcek s odkladom (potom opiseme) a spievali sme si vsetky vianocne klasiky a na skalnatom utese zozrali cely zrely ananas - z jednej strany more a z druhej UNESCO pamiatka (mam sa priznat, ze sme dnu ani nevliezli...?). Zavolali sme nasim - nie prilis dlho aby nikomu nebolo smutno, nakazali zamrazit dobroty a tak. Rano sme sa poriadne vychechctali vo vlnach, pohodka ranaky okolo obeda, co nas vsetko tak znavilo, ze sme do 5 spali. Unavne nicnerobenie, uf ta dovolenka...Potom sme pobrouzdali ulickami sledujuc tarbave pripravy krestanskeho sviatku. Nic v zlom ale predstava Indov o ozdobenom stromceku alebo sviatocnom interieri je nieco, co sme proste nazvali "porozvesiavany bordel". Hlava-nehlava girlandy, lampiony, svetlielka, betlehemy ....Pokupili sme haldy minidarcekov kadekomu len nie sebe, vyparadili sa (rozumej spinave vymenili za cestovatelsku "fesackost") a opulentne sa navecerali. S 2 Nemcami pri mori a potvorach. Ceresnicku tvoril flambovany banan a ananas colada v Yogi restike (nerada to vravim, ale dotyk europskeho vkusu francuzskej majitelky je ocividny a dobre padol). Chris - "indicky yogi", co tam obsluhuje sa vzdy tak skeri, az ma clovek chut ho riadne pichnut spendlikom. Asi sa skeri fakt uprimne (aj tak mam chut ho pichnut spendlikom). On nam posepol o utajenej pary v "Love corner". A to bola bodka.... kadejaki ludia a kadeco na menu (povieme osobne).

Prvy sviatok vianocny - detto: ranajsia prechadzka pomedzi rybarmi, ich sietami, ranajsimi vyuluckami ich utrob, krabmi (presvedcila som sa, ze sa na pavukov nepodobaju), meditujucimi europanmi a polmetrovou vyvrhnutou mrtvou korytnackou (vrany uz jej vydobli ocka - tu nie su cajky ale vrany na pobrezi). Prechadzku absolvovala 1/2 nasej vypravy. Komplet zostava: blbnutie vo vlnach a nasledne celodnove flakanie sa.
Druhy sviatok zacal detto. Potom sa ale riadne zvrhol a vo vlnach sme sa nevyblbli. Vlny sa vyblbli s nami.

dik mooooooooooore

nuz tak po dvoch dnoch vo vlaku sme konecne dorazili do chenaia. zdrzali sme sa tam iba na to aby sme kupili listky na zapadne pobrezie (silvester chceme travit tam) a po mesich peripetiach s hladanim odkial tie autobusy idu sme sa vybrali do mamalapuramu. dlhe meno co? inak neodpustim si jednu poznamku k chenaiskej autobusovej stanici. ma to udajne byt najvasia v azii. nuz nas prakvapila - nie velkostou - ano je velmi velka ale cistotou a priam europskostou. sranda.

sem sme dorazili o desiatej vecera a v pohode sa ubytovali. komare na oplatku zautocili ale my mame take do zastrcky hehe.

miestocko to je pohodove, trochu turisticke, su tu aj nejake chramy, ale mam sa zatial moc do ich nechcelo. dnesok sme travili prechadzanim sa po plazi (ano pripalili sme sa trochu) a nicnerobenim. ale kedze moja vyrecnost a stylisticka schonost nedosahuje (aspon momentalne) ani po patu mojej milej tak si jej tymto dovolim odovzdat slovo a idem si von trochu nicit pluca. Ona vam napise ako to vskutocnosti vsetko bolo.....

aha vybera este mudry zositok zo zapiskami - no s tym by som bol aj ja mudry, lenze ja som lenivy aj do toho zostika pisat juj ake je krasne byt lenivy hec hec a nemusim do prace - aspon este par tyzdnov.

takze ja. no co mam pisat, ze romantika? ze hukot je z bengalskeho zalivu a ten sa jeduje a pusta velke vlny a ze dokopy nic nerobime len sa prechadzame, sledujeme rybarov, obzierame ananasy (asi sa to tak povie aj po tamilsky - tak tu hovori vacsina) na pozadi starych kamenych chramov. proste predvianocna pohoda. ka+ka - kapra + kapustnicu pre tento krat vymenime za morske prisery a tatranku (nostalgia - este par zostalo) a zapijeme kalvadosom (diik hojsikovic rodinke:-)
Inak prijemna 200 Rp izba s kupelnou a v ramci baksisu mame par nadhernych jasteric, co nicia tie hnusne komare - aspon nemusime my a nenicime si karmu.

Paradni su rybari. Makaju od 6 rano do cca 2 obeda. Dve lana, pri kazdom sa s morom natahuje 7-15 chlapov rozneho veku a (aspon na pohlad) roznej sily. Zadny ma stabilne miesto a funkciu zmotavaca lana. Ti pred nim ked potiahnu nakoniec, tak prebehnu dopredu. Cele to zacina nahodenim siete asi 2 km od brehu. To robi motorak s 4-7 chlapmi. Ostatni su na brehu ale netahaju stale. Ak tomu dobre rozumiem, tak spolupracuju s morom a cakaju kym priliv siet prisunie. Potom zatiahnu a sadnu a kecaju - to sa opakuje v intervaloch, ktore urcia skuseni vpredu. Cele to konci asi o 2 hod pritiahnutim siete k brehu, zaviazanim siete, pricom niekolko rybarov pritahuje z vody. Ulovok vytiahnu na breh - prekvapko: "Good luck, ci nie moc good luck". " Rano bol good luck vacsi. Zo 4 ryb maju 3 majitelia siete 3 ryby a my ostatni 1" povedal mi medzi tahanim zrozumitelnou anglinou jeden zo 7 micky. Potom sa ku mne prismodrchal kontrolujuci manazer a nukal mi rybu na diner a masaz (biele gate, klobucik). Anglinu mal fesacik mizernejsiu nez rybar. Marin pomahal tahat, za co si tiez vysluzil ponuku rybky. Ulovok, co sme zazili pozostaval z kopca"sardiniek" a par kuskov. Siet este namocili a vyplachli na ranajsiu sichtu.
No samozrejme - funkcia zien: vo velkych plechovych vedrach a kosoch nosia na hlave obcerstvenie a po vyprazdneni su nadoby pouzite ako odmerka ulovku, selekcia a odnos. Zobravym starsim damam a detom sa do igelitky alebo len tak do ruky tiez ujde na polievku po rybke ci dvoch.

A este ten klasicky vianocny ananas - sladuuucky - nad kamenovym utesom v pozadi chram z neviemakeho storocia.... A este sme obzreli do sutrov vytesavanie vsetkych tych sivov, visnov, ganeshov, slonov a slonic a parvat a krisnov a tak. Co s tym vsetkym robia. A vela lingamov - aby sa nezabudlo...

kaka - kalkata

Sleeprom (najlacnejsia spacia trieda vlaku - druhu triedu sme na vacsie vzdialenosti zatial neodvazili skusit, Martin povie preco...) cez noc v Kolkatte. Spat v chaose. Hluky, smrady, tlacenica, husty smog (v zime najspinavsie mesto Indie podla Hindustan Times). Ludia tu dzavocu bengalsky, nie Hindi, hoci filmi maju (aj) len v Hindi. Ked sme sa v kine pytali, ci su angl. titulky so smiechom povedali, ze ntereba: "tomu budete rozumiet: bang - bang". Mozno pojdeme.
Zjavne mam mierne cynicku a agresivnu cestovatelsku super-naladu. Dnes mi vadi, ze mnou "vsetci chcu manipulovat": miestni mi chcu ukazat miesta, zaviezt, predat veci atd., o ktore nemam ani najmensi zaujem a aj chudak Martin mnou "manipuluje", lebo sa na rozdiel odo mna orientuje a vie kam ideme: "teraz napravo, cez krizovatku (behom)..."
Z mesta sme toho zatial moc nevideli, hoci sme pochodili dost a aj tak mam plnu hlavu obrazkov. Briti sa vysantili - mega budovy pripominaju kolonializmus za zlatych cias. Len by ma zaujimalo, ci im funkcie priradili stari alebo novi pani. Robime si srandu a hadame: "toto musi byut sidlo tajomnika sekretara stvrtej West Bengalskej divizie ministerrstva textilii" alebo "sidlo odboroveho zdruzenia predavacov napoja z cukrovej trstiny". Komunisticka vlada tu vladne: vyfotili sme sa pri odhodlanej soche Vladimira Ilica, zazili sme strajk prepustenych zamestnancov miestnej mega posty, videli sme plagat na konferenciu asociacie poistovacich agentov...... A rezervovali sme si listok na juh - vcas na vianoce.
"Kompjuterizovany urad rezervacie listkov na vlaky - turisticke oddelenie" malo 3 nefunkcne pracoviska - teda za pocitacmi striedavo sedeli 0-6 ludia a tvarili sa dolezito - a 1 funkcne pracovisko. 2 pani z tohto funkcneho boli ozaj uzitocni a vedeli ako na to. A boli aj vcelku mili: "Tvoje meno sa pise Dana alebo Diana" - povedala som im. " A co to znamena vo vasej reci - lebo v nasej to znamena "kridla" - mozno budes niekedy lietat.." "Keby si bola Diana, bola by si velmi slavna" , ja na to: " a velmi mrtva". Uprimne ich to pobavilo. Na juh ideme pozajtra.

Martin nechce doplnit preco druha vlakova trieda je pruser, ale ukecala som ho:
juj ale som lenivy...
tak taky maly priklad - na stanicu prichadza vlak - vozne druhej (najnizsej - tych vyssich tu maju viac) triedy su plne tak, ze ludia visia z dveri - z okienok sa neda lebo su na nich mreze. na stanici caka dav a napriek vsetkym zakonom fyziky sa chce vocpat dnu - a aj sa vacsinou vocpe. nie ze by tolko ludi vystupilo, proste sa tam namackaju. samozrejme nastupovanie je bitva ako v druhej svetovej ale namiesto zbrani tu funguju casto velke batoziny a ich nosicovia (neviem ako toho mozu tolko uniest - a t su oproti mne polovicni). kto nevidel neuveri. a takto ludia cestuju aj viac ako den. na druhej strane mozu sa 100 sk precestovat 2000 km. ale my sme luxusni zapadniari a tak si ideme dopriat za 500 sk 1700 km. inak raz sme takymto cestvali ale to bolo iba hodinku a on na tej stanici zacinal a bol zo zahadnych dovodov poloprazny - asi preto ze bol lokalny. drevene lavice a tak pohodicka.

a uz sa mi nechce a idem pustit danku reagovat na vase prispevky.
oo reagovat na vase prispevky....

inak ja este jeden vlakovy:
spinkam si pekne na najvyssom lezadle (vdaka Polkovi za dobru radu - su fakt najpohodovejsie) a v polo spanku a polo noci sa natiahnem. Narazim na nieco nezvycajne, z polospanku sa stane mierne zobudenie a ja odhalim, ze na konci moho lezadla sedi osoba. Len tak si tam sedi, zahaleno drieme. Rano tam uz nebola. Indovia bezne na tych uzuckych lezadla spiach po dvoch a viac....

nedam pokoj - este Darjeeling

to preto, ze sa tam asi musime vratit. do prdele, do prdele... cisteho casu sme v Darjeelingu boli 5 dni a na navstevu Tiger Hill (vyhladovka az na Mont Everest) sme si vybrali jediny, kedy bolo naprosto nechutne pocasie. Hmla, mraky, vstavanie o 3, 30 aby sme sa presvedcili, ze slabucke hviezdy znicia mraky a my uvidime vsecicko ako na dlani. Nic. Ale fakt nic. Bola tam este vacsia zima a ked zmizla tma, ukazali sa huste mraky. No proste nie ze sme nevideli Ho aale ani prd. Miestni nadsene povyhkovali, ked sa na par min. zjavila oranzova gula. Aj zvysok dna bol sivy. Travili sme ho pitim horucej citronovej stavy (zazvor zvacsa nemaju a med je tu hore drahy) , vecer preliatej rumom. Tieklo nam hlavne z nosov. Zohriatie neprichadzalo ani v izbe ani v restike ani v kaviarni. Nikde sa nekuri. Asi sme makki, miestni chodia na boso, hoci su tiez zvacsa nachcipani. Pred spanim sme este kvasili na recepcii pri varici. Manazer nas zase zivil historkami. Budil dojem tolerantneho, kozmopolitu , keby len jeho jaonska manzelka tak cudne neklopila zrak vzdy sa vzdialiac ked ktokolvek prisiel, keby niektore jeho reci nenaznacovali cosi ine: "muzi su vlastne doma pod papucou, len navonok pred kamaratmi su nadradeni machovia" (od indickych znamych vieme cosi ine...), "komunisticka vlada podporuje zamestnancov hotelov, aby zakladali odbory - budu chciet viac penazi a menej robit" (jeho tim skakal dost promtne)...
Este nam rozpraval, ako v niektorych castiach Nepalu ma muz dovolene vziat si zenu, ktoru unesie. Na ulici sa mu nejaka zapaci a ak ju zdvihne (akokolvek sa ona vzpiera) a odnesie domov, je jeho. Sice nelegalne ....Naproti tomu v Darjeelingu vznikaju manzelstva zvacsa "utekom". Vsimli sme si, ze mladez tu vyzera "modernejsie" - obliekanie, normalne chodenie parikov... Cize mladi vraj spolu normalne randia a potom na 3 dni niekam utecu . Zavolaju jeho rodicom , ze sa chcu zobrat a ti maju z a ulohu na 3 den aj s darcekmi, preslovmi a presviedcanim navstivit jej rodicov. Ak sa to jednym alebo druhym nepaci, maju cas si to rozmysliet ale potom maju smolu .
A vlastne sme predsa este cosi videli. Cestou z Tiger Hilll sme sa nechali vylozit v Ghume a peso sli naspat. Po ceste su 4 budhisticke Gompy (klastory) - vraj podla 4 vetiev (?) budhizmu. Vsetky pestrofarebne, s modlitebnymi mlyncekmi, peknymi (pre nas) zahadnymi oltarmi a bordovo omotanymi mnichmi... Prvy bol najstarsi v okoli. Bolo este priskoro na zivot, takze sme ho obisli , vosli do modlitebne (?), zaplatilli driemajucemu a akoby zo sna mantrujucemu staremu mnichovi 10 Rp za foto, poobdivovali kopcovity vyhlad a sli dalej. Druhy bol obohnaty bielym murom, z ktoreho sa z jednej casti zhadzovali ("svate") odpadky dolu kopcom.... oooom. Priatelsky mnich nam zlou anlgictinou hovoril, ze ich lama je vacsinou v Tibete a ze lamom sa moze mnich stat o 22 rokov (?) a postazoval sa, ze dnesna mlad to neberie dost vazne - hoci mnisstvo je na cely zivot, po niekolkych rokoch idu "do civilu". V tomto, aj v ostatnych 2 sme videli onu mlad. Vyhrnuli sa ako klasicke rozblbnute decka z "omse" - sacali, kopali, smiali... V 3. sme zazili ako mladi v radoch okolo oltaru odriekali mantry a potom sa zvlcilo vrhli na ranajky. V 4. - najvacsom, ktory vraj otvaral Dalajlama, sme decka (teda rozumej chlapcov) zazili v skole. Z 5 ucebni 2 boli na oddych - na zemi naukladane matrace a v jednej z dalsich mali anglinu. Sympaticky mlady ucitel v civile na tabulu kreslil obrazky a speloval anglicke slova, pricom zo slov vytvaral melodiu : "t-i-g-e-r tiger...." , ktoru potom vsetci vyspevovali (aj my cestou domov).
Tych 12 km z Ghumu do Darjeelingu by bola pekna prechadzka, keby nebolo tolko tych smradlavych jeepov.. Potacali sme sa okolo "hrackarskeho vlaku", ktory taha prastara lokomotiva - 1 hod tych 12 km.
V den odchodu ako na potvoru bolo prenadherne. Vyhrievali sme sa a kochali vyhladom - Kanchu bolo vidiet skoro odvsadial - prekrasny masiv aj so snehovymi vyrmi na vrchole.... Este good bye s kopcami, zelenou, vlajkami na observatory hill a rozluckove tibetske pirohy momo (mnam mnam)

Darjeeling -caj ci capucino?

Sme 2000 m vyssie, mame tu o skoro 20 C chladnejsie (v izbe sa nam dymi od ust) a je to uplne iny svet. Uz som si pomaly zvykala na inakost kazdej nasej zastavky, ale toto akoby ani nebola india.
Inakosti: da sa tu dychat. Doteraz bolo vsade tolko smogu, ale tuto sa clovek nadychne aj cohosi ako cerstvy vzduch. Je tu zeleno - pekne vysoke sekvoje (?), fialove kvety a zelen, proste zelen... Doprava tiez nie je taky chaos, ale maju tu mraky dopravnych policajtov. Ludske tvare, so sikmymi ocami pravdepodobne nie su turisticki Japonci (ako doteraz v inych castiach), ale miestni - v Darjelingu je vraj 30 perc Tibetanov, 60% nepalcanov a ostaok vsakovaka zmeska. Je tu cisto - proste ina predstava a pristup k hygiene. Ciste kupelne, vyupratovane izby, ludia nevykonavaju potrebu vsade na verejnosti a menj vyhadzuju odpad (castejsie ho tu palia a skladky su mensie, na upatiach kopcov). Menej zobrakov.

A videli sme najvyssiu horu Indie, tretia najvyssiu sveta. Kanchendzongu vlastne sledujem kazde rano z verandy kaviarne, srkajuc capucino a debatujuc s miestnymi a cestovatelmi. Je krasna. Zajtra mozno uvidime prveho - teda Mount Everest - ak nebude zamraceno ako dnes. Nazyvaju to tu "horska stanica" a vraj to ma kolonialny styl. Mno domy, ktore akoby zazrakom stoja na strmom kopcovom terene prepojen strmymi schodikmi, maju akysi zabudnuty anglicky dizajn. Ale planovanie je chaos ako vsade v indii a buduju tu obchodak, velky... Zalozili to tu 2 angl. vojaci a zasadili vsade dokola svoj oblubeny caj.

Druhy den sme si podebatili s manazerom nasej ubytovne. Je povodne Parsi-can (elitne rodiny, vcitane Ghandiovcov a business klanu rodiny Tata). Jeho otec sa vsak ozenil mimo, vzal si nepalcanku, za co ho Parsi komunita aj dedko vydedili. Nasho manazera ale chceli spat, lebo dedo bol knaz a knazstvo sa u Parsi canov dedi z otca na syna a maximalne na vnuka. Potom zanika a nijak inak sa clovek nemoze stat knazom. Parseicania nemaju vysoku natalitu a prichadzaju o knazov... Manazer odmietol - nechcel sa stat knazom a zradit rebelujuceho otca. Dalsiu storku, co nam hovoril bolo o dedovi z maminej strany. Ten bol Gurkom. Gurkovia su znami bojovnostou - su vraj nelutostne odvazni. Nas manazer tvrdi, ze preto, lebo su sprosti:"Moj dedo mal ponozky bez gumicky a stale sa mu rolovali dole, co ho stvalo. Tak vzal spendlik a pripol si ich o nohu" "Pri bojoch v Bharme do neho japonec hodil otraveny noz. Jedina pomoc bola amputacia nohy. Dedo domietol, nastojil, ze ho musia doviezt do Darjelingu. Zhltol totiz vzacny kamen a chcel, aby ho dostala rodina. Ked prisiel uz mu nebola pomoc. Vzacny zelny kamen nakoniec ukradol babkyn druhy manzel."
Zatial sme boli v Tibetskom svojpomocnom centre pre utecencov a videli rozne dielne a nakupili nezmyselne lacne, zmyselne tretky. Po ceste sme strcili nos do uzavretej malej hlucnej budky. Miestna metalova kapela nacvicovala. Tiez sme vyliezli na cvicnu skalku pri Himalajskom Horskom INstitute. Here nas uz cakal mini muzicek, co sa oznacoval za najlepsieho horskeho sprievodcu v Darejeelingu. So slastou si dofajcieval travovu cigaretku a tesil sa na 6 dnovy trek s nejakymi cudzincami, co zacne zajtra. Ked sme po chvile povedali, ze uz musime, zacal sa s nepochopenim smiat, akoby pre neho "musiet" a cely koncept casu boli mimo.
A este budhisticky klastor - pekna farebna budova ale zatvorena. A Observatory hill, kde su Hinduisticky aj Budhisticky chramy , opice a modlitebne vlajocky. Veriaci s ruzovou ryzou na cele (to im spravi ceremoniar pri vchode k oltaru) kazdu chvilu zvonia na navesane zvony. Dost dobre.
A ja mam nadchu a Martin sracku....

este kusok z kayuraho

Len par slov, sme lenivi este aj na pisanie...:-)
Kayuraho - upravene zahradky, anglicky travnik, tuuristi a kopulujuce sosky na svatych chramoch. Akosi mi stale nie je celkom jasne, preco sa vsetci v chramoch klanaju penisu, hoci je to vraj Shivov... Pisat o osobitne dotieravych obchodnikoch, ktori az pri nasom odchode zistili, ze my na to fakt velmi nemame ("I am not offering you to come to my store, since you dont have money" - replika miestneho obchodnika ked videl nase odmietave ksichtiky a rozkmasane ruksaky). Uzili sme si s francuzmi na talianskej pizze... Zaujimavosti: ceremonia vo funkcneom dzinistickom chrame, navsteva ashramu kde nam guru na dochodku povedal minulost aj buducnost a ceremonia pri studni manzelstva.
Takze chram. Bol vypadok elektriky a my sme do chramu zabludili nahodou prave na obrad. Vyzuli sme sa, porusili ich uzus a doniesli kozu v batohu dnu, kde uz bolo okolo 30 ludi, sviecky a intenzivnejuci dym z tyciniek. Pri prichode kazdy obisiel penis (teda lingam) a vystupil na plosinu. Dvaja ceremoniali trieskali v dokonalej kordinacii na kovove bubienky. Potom vsetci spievali v Hindi a ceremoniali aj casti v Sanskrte. Opat vsetci "Ho" pobozkali, zopli ruky pri svietiacej a vonavej casti oltaru a koniec. Jeden z ceremoniarov nas pozval na caj.

A ashram. Pred odchodom sme isli este peso 2 km za Kayuraho do domu, ktory vlastnil majitel Yogi lounge - nasej (na indiu nezvycajne cistej a svetlej) ubytovne. Pan yogi je uz na dochodku, takze nema az tolko nasledovnikov a z ashramu je vlastne dom s par zahranicnymi hostami. Prisadol si k nam osobne a zaplavoval nas svojimi pravdami. Dalo sa z nich co - to vybrat. Martin bol po nocnom vysedavani a popijani s frantikmi este ospaly a yogimu sa nocny zivot nepacil. Tak skomentoval, ze nocnym zivotom ziju len prostitutky, mafiani a zlodeji...Potom zacal s vnukmi hrat karty a my sme sa zdvihli na odchod. Spytal sa nas kedy sme sa narodili a kolko mame rokov. Obratil sa na mna a zacal mi hovorit o Martinovi: ze bol v minulom zivote v indii knazom, teda ziadny sex, ze potrebuje prirodu, ze sa ma venovat charite (mal tricko Greenpeace.,...) a ma robit v zahradke a ze bude uspesny. Kanadan, ktory s nami sedel sa ho spytal, preco nic nepovie o mne. Tak povedal "a ty si ho v minulom zivote zachranila pred utopenim..." a dalej hovoril o martinovi. Potom mi este povedal, ze som dobra kucharka... (no dobre nesmejte sa), na co mu martin ze vacsinou vari on (a nie je to celkom pravda) a on ze teda lubim jest, na co mu kanadan, ze moc na to nevyzeram, ale yogi sa nedal a povedal, ze rada kostujem. A este som vraj prirodzena ucitelka, na co zase ja, ze som to skusala a nic-moc. A ze mam zltu auru (uz si nepamatam, co to presne znamena...)
Studna pred yogi lounge vraj prinasa stastie do manzelstva. Zazreli sme kusok pred svatobneho obradu. Zeny priniesli k studni hlinene krcahy, kreslili na nich farebnymi hlinkami rozne znaky pri pobrukovani, odriekavani mantier a paleni vonnych tyciniek.

Odchod bol cez Mahobu - bus 60 km iba za 4 hod, do Varanasi. Z Varanasi cez New Jailpuri (ci tak nejak) a Siliguri sem do Darjeelingu (uz mi je zima na ruky ale este cosi skusim z tejto parady)

Takze jedno zo 7 svatych miest indi e

Vo Varanasi, (Kajuraho , ktore sme navstivili medzitym popiseme neskor, lebo tam boli problemy s elektrinou) uz 2 den kvasime na brehu Matky Gangy. Rano pri kave maly ind prednasal o karme 3 izraelitom. Prvy den som to mnozstvo vnemov uz nemala ako travit. Melting pot ale uplne ineho charakteru ako New York - zjavne... Podobne, a mozno este intenzivnejsie, ako vsade v indii (zatial) aj vo Varanasi clovek na kazdom kroku zazije kusok "posvatna", nejakeho rytualu, niecej spirituality. Od kravy stoicky leziacej pri usmievavom joginovi, cez hlucik polonahych, dredatych sadhuov okolo Sivovho trojzubca alebo vychrtlych psov hladajucich zabudnute kosti z tiel pri spalovacich ghatoch. Hluk robia meuzini z mesity, budhisticke zvonceky aj dzinisticke spevy. Vone su z vsadepritomneho bethalu (indovia to zuju a maju z toho hnusne hnede zuby aj sliny), cez vonne tycinky, kravske hovna (pekna indka ich umne formuje a nalepuje na stenu na vysusenie) a ludsky moc. Je tu 1 mil lodiciek, este viac turistov a vesliarom manazeri platia 600 Rp mesacne... Turisticky zivot sa tu toci okolo rieky a Ghatov a vela z miestneho zivota zacina a konci tiez tam. Ghaty tvoria pristup k rieke na kupanie, pranie, svatby, nabozenske ritualy, pustanie drakov, rodia sa tu psy a paria svate kravky... Ghatov je vraj 340 zahadne sa vynaraju z hmly (smogu?) - jednu oblubuju dzinisti, inu moslimovia, pri jednej deti peru a pri inej parkuju lode. Dva Ghaty su na palenie mrtvol. Vcera nam spalovac za 5 Rp (nic tu nie je zadara) povedal tieto zaujimavosti: Mrtvoly su balene do roznych farieb - cervena - mlada zena, biela - mlady muz, oranzova - stary clovek. Ludkovia s kosmi na brehu preosievaju ludsky prach, ci tam nenajdu sperky. Vacsi Ghat ma miesto pre nedotknutelnych priamo pri rieke, pre obchodnikov a bojovnikov vyssie a extra pre brahmanov - kasty ficia aj po smrti. Obrad zacina namocenim mrtvoly do sv. rieky, oholeny blizky pribuzny omotany v bielej handre 5x obide kopu dreva s mrtvolou, knaz na suchej trstine prinesie ohen z 5000 rokov horiaceho ohna (este od cias ked zomrela bohyna Parvati) a zapali telo. Pred tym ako sa clovek obrati v prach niekedy polo-obhoireta mrtvola s vybielenou lebkou vypadne z ohniska, nabodnutim na bambusovu palicu ju sluzbukonajuci spalovac vrati do ohniska... Pri pohrebe mozu byt len muzi, lebo zeny placu a slzy vraj zabranuju dusi odletiet.... Uff tak pre toto vsetko proste nechaaaapem

V malych ulickach stareho mesta nie je miesto pre auta a preto je tu ne milionove mesto velky klud. priam neuveritelen. Polkom navrhoven miestecko kusok od Varanasi asi nenavstivime, jednoducho sme tu zakvasili a len tak sa flakame a uzivame atmosfery. Ale diky Polko za tipy a ten vianocny sme uz pred tym pozerali a celkom sa mi (m) paci. Inak Poculi sme, ze si chory a tak sa vyzdrav skoro. Inak dady Orcha je kusok od Jhansi a to by uz malo byt na mape. Je to nejakych 300 km severne od Bhopalu. Zajtra mame nocny vlak do mesta pri Darjeelingu, takze sa presuvame tam a potom cez Kalkatu na juh.
Sranda su tu vypadkyu prudu. Okrem Delhi a Bhopalu tu vsade inde odpajaju prud na cast dna. Takze teraz fici tato kaviaren an generator. Inak vola sa to tu Mona Lisa. Je tu kopec japoncov (a kde nie je?), ale co je zaujimave Francuzov. Vcera sme nakupili indicke oblecenie a tak uz splivame s davom (samozrejme vobec to tak nie je, lebo sme biely a ja tu nad nich v prriemere o pol hlavy trcim.)

Sranda bola cesta z karujaha do varanasi. V karujahu nie je vlak a tak sme museli do mahoby autobusom - 65 km trvalo 4 hodiny. jednoducho nie je sa kam nahlit a tie cesty to ani nedovoluju. Vsade sa tu na nas vrhaju ponukaci lodiciek, hodvabu, sari, zobraci, maseri, vykladaci z ruk a kto ja viem kto este. takze no thank you je asi najcastejsie pouzivany vyraz. Ale clovek si zvykne. V tomto smere bola najpokojnejsia Orcha - ma to len 6.500 ludi a turizmus sa este len rozbieha. tak tak
Evci, ked to citas, tak "kuk")))))))
A bubaci, vela puuuus

Orcha - ze by fakt menej turistov?

Slnecno - stav setrvaly (to je info pre rodicov:-)) Z Jhansi od vlaciku, kde sme boli riadne natisknuti nas zobral riksiak (z 200, za 150 - 20 km - uz sa asi ucime handlovat) do Orchi. Dlha cesta mimo smog. Tma, sem tam nejake vojenske al. nakladne auta, ktorym sa riksiak oblukom vyhol. Pri prichode nas cakala svatba. Hej zazili sme prvu Indicku. Nevesta sa tvarila unavene - kg zlata vsade hlavne v nosnej dierke a okoli. Uzasna privetivost. Vtirkli sme sa zo zvedavosti, povzbudeni Francuzom a Japonkami hekticky fotiacimi secko navokol. Nas fotak zostal pre istotu na izbe... Frantik hadam posle fotky. No alcohol, lot of food. Predstavujem si, ako by reagovali na nasej svatbe, keby sa tam usmudlani, zvedavi divnokozi ludkovia zjavili. Za nami prisiel osobne dedko nevesty, popredstavoval nas kadekomu z rodiny, furt sa pytali ci sme urcite mali z jedla. Nakoniec martina napadlo darovat im na pamiatku aspon 20 SK. Isla som za dedom, ktory to nechcel zobrat, ze to mam paru odovzdat sama, ale oni boli uprostred fotenia (vlastne zo svatby sme zazili jedine fotenie - hodinu trvajuce, s naukladanymi pribuznymi z najvzdialenejsich kolien aj s obrazkom mrtveho pribuzneho...). Dedo tam teda isiel so mnou a zarudla som uprostred fotenia odovzdavala krasnej (trosku tucnej - bohate Indky lubia papat) neveste dvadsatkorun slovenskych. Martin to uzavrel ze tolko by sme zaplatili aj za veceru, tak je to ferovka.
Dnes sme brouzdali po chramoch, mahaloch (palacoch) a tak. Je ich tu na mraky a ozaj parada. Nejake 17 stor. aj s kresbami po stenach. A vela supov, papagajov a opic. Ale tie supy vyzeraju super. Turistov je tu tiez dost zosupenych ale akosi to nevadi. Svet je tu pomalsi - po Bhopale a Delhi. Sadhuovia aj detvaky vypytuju svoje - "hello pen, hello rupie, hello shampoo, hello camera". Dostali sme cervenu machulu v dzinistickom chrame za 5 rupiek. No nekupto.
A od cestovatelov sme dostali par dobrych tipov.
Inak Poluch, dik za super info aj za odpratanie homelessackeho privesu, kde isto bola bomba s mrvolou. Nevies este o nejakom Vianocovisku - kludnejsie, lacne, krasne, mili ludia, dobre jedlo... taky rajik na zemi mozno aj pri mori? Nie Goa, lebo tam sa na vianoce chysta kazdy.
Takze zajtra sa chystame za erotikou a potom hor sa do varanasi (jedneho zo 7 svatych miest v Indii...)a odtial pravdepodobne na chvilu do hor do Darjjelingu napit sa trochu dobreho caju - ten miestny za vela nestoji, je moc silny a tak kavickujeme. Zaujalo ma ze sme este nestretli cechov ani slovakov, iba poliakov a tu v Orche je vela frantikov.
Takze dalsie cestovatelske a ine tipy uvitame a tesime sa na vase komentare.

PS: co sa zazivania tyka, zatial klopeme, Martin drobnucko... cierne uhlie, eukalyptovy olejik to istili. Cize "viac ako 3x denne nesformovana stolica" (tak nejak definuje sracku Ustav cudzokrajnych chorob na nastenke v BA) sa zatial nekona.

aj ked nam nepisete tak my piseme

Odchadzame z Bhopalu. Bol to zazitok, taky neturisticky. Zastavili sme sa ucelovo, kvoli "oslavam" 20 rocnice najvacsej priemyselnej katastrofy. My aj kadejaki novinari, NGOckari z roznych krajin, tvorca filmu o udalosti (vraj to bude v Holywoode a bude tam hrat indicka Miss universe), socharka co urobila pomnik obetiam Bhopalu, spisovatelia roznych kniziek, biela teta, co pomaha v miestnej klinike a dalsia co tam ma bylinkovu zahradu. Cize raz rocne (prip. raz za vyrocie) su miestni slavni, inak si ziju svoj zasrato zasraty zivotik.
Len data bez emocii: 20 000 mrtvych, fabrika buchla v noci, pricom boli odstavene bezpecnostne systemy, dodnes vlada ani vyrobca (Union Carbite pre ocistu mena kupeny firmou Dow Chemicals) nepovedali, co bolo vo vzduchu, dodnes zomieraju ludia na rakoviny, tuberkulozy, dodnes sa rodia postihnute deti, s malymi hlavkami, dodnes je priestor nevycisteny a ludia v okoli nemaju pitnu vodu aj napriek vleklym sudnym sporom (niektore dokonca uspesne)....
Prvy den na akejsi luke prebiehali celodnove pripravy na vecernu kulturu. My sme sa zapojili vehementne, vyvesiavali plagaty "20 years was enough ...", vymyslali, kde maju visiet, rozostavali info/stanky. Decka ochotne pomahali, vitazky Golman ceny sa usmievali, aktivisti pobehovali. Vecer boli klasicke tanecnice, precitene preslovy v Hindi a dlhohrajuci muzikanti. Za desneho hluku som povedala par mudrych slov miestnej TV. Ale ako "hviezdy" sme sa citili - my aj ostatni pritomni belosi - zial kvoli az neznesitelnej pozornosti davu chlapcov. Kdekolvek sa clovek pohne, aj v snahe ist uplne do tmaveho kuta, vsade ho prenasleduje dav tmavych ociek a za chvilu sa kruh okolo zahustuje. Tanecnice mali menej pozornosti ako v istom momente ja - spociatku par chlapcov 5-7 rocnych, potom ich bolo asi tak 30. Snazili sa komunikovat, ohadzovali ma kvetmi a ked som sa zodvihla na odchod - ako ul. Na konci programu sme sa zachranovali utekom k rikshi lebo niekto s malych si vymyslel autogramiadu. Najskor nechcete urazit, tak 4 pokrkvane papieriky podpisete, ale ked sa ich razom vynoria desiatky a zacnu na vas tlacit... Toto zazivali vsetci pritomni belokozci a mrzute to bolo aj na druhy vecer - nocny pochod so svieckami, pochodnami a heslami.
Smutny vsak bol pochod. Ludia od stareniek (moja babicka pred 10 rokmi) po deti cca 4 rocne niesli plagaty s foto a udajmi tych, ktori im vdaka havarii chybaju. Uplne kludne, kamenne ksichtiky...Isli sme ulicou az k byvalej fabrike a k soche matky s dietatom, ktoru spravila americanka Ruth ako jediny hold obetiam. Tam si pribuzni sadli k vysvieckovanemu napisu 84-04 a sedeli. Dlho. Do toho sa blizkali fotaky, vsetky tie cnn a bbc trepali precitene komentare a my sme sa tvarili empaticky akoze rozumieme...
K polnoci sa to pomaly koncilo a este okolo prehrmeli laviciarski aktivisti s pandrlakom, ktory mal oznacovat Andersona - riaditela Union Carbide India ked buchol - a povykmi aby ho upalili.
A my ideme za dalsimi turistickymi zazitkami.... Orcha, sexualne sochy v mieste na K (nevieme si spomenut) a Varanasi